4. Kapitola

20. srpna 2008 v 22:33 |  Yours to Hold
Sakura sa pozorne poobzerala po triede, aby sa uistila, že sa nikto nepozerá. Učiteľ ešte stále prednášal svoj nudný výklad, Shikamaru spal, čo preňho nebolo také nezvyčajné a ostatný si buď niečo čmárali do zošitov, alebo si posielali lístočky. Sakura rýchlo napísala odpoveď a hodilo ju Narutovi. Ten sa na ňu pozrel. Sakura sa jemne usmiala, ale hneď sa odvrátila a tvárila sa, že dáva pozor na výklad.

Takže si si to všimol...? Znova, dalo sa to od teba čakať.
Áno, prídem po škole. Ďakujem Naruto.
-Sakura
Naruto zdvihol zrak od papierika a pozrel sa na Sakuru. Mala v očiach prázdny pohľad. Usmial sa, čo ju vytrhlo z myšlienok. Ústami mu naznačila ďalšie "ďakujem" a ľahla si na lavicu.
Naruto musel odolávať pokušeniu, vyletieť z lavice, objať ju a nikdy ju nenechať odísť.
Konečne zazvonil posledný zvonec a boli voľný. Naruto rýchlo vybehol z triedy (no skôr šprintoval a prečo neviem) a snažil sa dostať k hlavnému vchodu. Keď tam konečne dorazil, oprel sa o múr a snažil sa popadnúť dych.
"Hey baka." Povedal povedomý hlas. Naruto sa zamračil a pozrel sa na chlapca s havraními vlasmi.
"Teme." Zaprskal "Čo chceš?"
"Chcem ti povedať aby si vypadol od Sakuri."
"A prečo by som mal? Povedal si jej, že ju nemiluješ, tak prečo jej teraz klameš? Ak je to kvôli tomu debilnému rozchodu čo som že vraj spôsobil ja, mal by si sa skľudniť, pretože to nebola moja vina. Nie je moja vina, že si len obyčajný sku**ený sukničkár."
"Naruto, ty..." zavrčal. Chytil Naruta pod krk a flákol ním o najbližšie skrinky. "Hinata by mi nedala kopačky, keby si ju neprivítal s otvorenou náručou."
"Spravil som to len preto, lebo Hinata je moja priateľka!"
"Prečo ťa má rada? Zo všetkých ľudí práve teba?!"
"Neviem! A prečo si ju podvádzal s Ino?!"
"..."
"Myslel som si." Povedal a kopol ho do brucha "Teraz ma nechaj a vypadni."
"Naruto!" ozval sa z diaľky hlas. Obidvaja chlapci sa pozreli za hlasom a uvideli tam usmievajúcu a mávajúcu Sakuru. Sasuke ho ešte posledný krát surovo sotil o skrinku a odišiel bez slova.
"Čo sa stalo? Prečo tu bol Sasuke-kun?" spýtala sa Sakura a obrátila sa na Naruta s nevinným a zvedavým pohľadom.
"Huh?" bola jeho inteligentná odpoveď. Práve pozoroval jej chutnú tvár. Na lícach sa mu objavila červeň. "N-nič, S-Sakura-chan. Za-zabudni na to."
"Oh, okay... hádam mi to povieš pozdejšie." Povedala, ale poslednú časť si len zamumlala pre seba a sklopila hlavu. Keď uvidela ako sa Narutova ruka naťahuje k tej jej zdvihla hlavu.
Naruto sa rozhodol, že sa pochlapí a ponúkol jej ruku. Prudko sčervenel a spýtal sa "Môžeme?"
"Môžeme." Usmiala sa a chytil ju za ruku.
Boli to len dve minúty čo vyšli zo školy a už sa cítili strašne trápne. Všetci okolo stojaci na nich čumeli a nesmela chýbať ani lil miss "mestská trúba" Ino Yamanaka.
"Takže je to oficiálne?" spýtala sa zvedavo a obidvaja sa začervenali.
"P-pravdaže, že nie Ino. O-on ma len ide odprevadiť domov, toť vše."
"No nie je to od neho sladké." Povedala a s pohľadom potrebujem-DETAILI ich nechala samých.
"To bolo..." začal Naruto.
"Trápne." Dokončila zaňho.
Potom to už bolo menej trápne, užívali si prítomnosť toho druhého; možno viac ako by mali. Sakura nevedela čo sa to s ňou robí.
Mám nutkanie sa oprieť o jeho plecia.
Tak to sprav! Zakričala jej vnútorná Sakura.
Nie! Mám rada Sasukeho!
Nie, ty s ním máš skončiť, zabudla si?! Sľúbila si to Narutovi!
Ok, ok chápem na čo mieriš...vieš...mám taký dobrý pocit z tohto...no myslím, tým to že sa s ním prechádzam..
Len si pripusti, že sa ti začína páčiť ten idiot.
Nie!
Fine, ale budeš si to musieť pripustiť skôr či neskôr!
Ugh, sklapni!
"Sakura-chan?" spýtal sa nevinný hlas a vytrhol ju z myšlienok "Sme tu... si ok?"
"H-hej, som v poho... Hey, počuj, moja mama ešte nie je doma, tak nejdeš nachvíľu dnu?"
"Nie že by som nechcel, ale prečo?"
"No, stále som doma sama; moja mama chodí domov po ôsmej a niekedy aj oveľa neskôr. Neustále pracuje... A som tak myslela, či by sme nemohli spolu robiť domáce úlohy?" vysvetlila. Líca mala teraz zafarbené do ružova.
"Oh, okay! Jasné!" povedal s jeho typickým úsmevom.
Hej, krpec to je perfektná príležitosť...
Sklapni, líška....ja viem okay?
Tak to sprav!
Dobre, oci.
Sakura sa usmiala a zaviedla ho dnu.
Sakura a Naruto si rozložili na zem knihy. Sakura okamžite zamierila k posteli, ľahla si a zhlboka si vzdychla.
"Niečo sa stalo Sakura-chan?" spýtal sa Naruto.
"Nie..." povedala a zaborila hlavu do vankúša. "Len som si želala aby k nám Sasuke-kun nebol taký imbecil"
Naruto prešiel k nej a sadol si na posteľ. "No tak, Sakura-chan, však vieš, že mi môžeš povedať hocičo. Načo myslíš? Je to znova Sasuke?"
Sakura len prikývla. Na chvíľu sa zamračil ale jeho tvár sa znova rozjasnila. "Sakura-chan, časom naňho zabudneš! Ty vieš, že hej! Pretože ja viem, že nemôžeš mať rada človeka, ktorý ti toto spravil!"
"Máš pravdu Naruto, ale pre nejaký dôvod to nemôžem nechať len tak..."
"Tak potom ti pomôžem!" vyhlásil s úsmevom. Sakura zdvihla z vankúša hlavu a usmiala sa naňho. "A ak ťa bude niekedy niečo trápi, len mi zavolaj ok?"
"Ok...Naruto, môžem sa ťa niečo spýtať?"
"Jasné Sakura-chan!"
"Prečo toto všetko pre mňa robíš?"
"Naruto nabral urputnou rýchlosťou červenú farbu. "P-pre-pretože j-ja-"
"Do prdele! Zabudla som!
"Máme úlohu z matiky!"
"Sakura-chaaan! Pomôž!" Naruto tresol hlavou o knihu Trigonometrie. (tak to fakt nevem co je)
Sakura bola inteligentná a Trigonometria pre ňu nebola žiaden problém.
Sakura si vzdychla, zobrala ceruzku, zdrapla kus papiera a snažila sa čo najjednoduchšie vysvetliť Narutovi učivo. Po chvíli tam Naruto sedel s vyjaveným výrazom na tvári.
"Chápeš to už teraz?" spýtala sa keď skončila. Naruto len potriasol hlavou a Sakura si vzdychla "Je to jednoduché: čo na tom nechápeš?"
"Môžeš to prosím ťa vysvetliť ešte raz? Asi mi niečo ušlo." Znova si povzdychla, ale sa usmiala a vysvetlila mu to znova. Naruto sa uškrnul "Ďakujem ti veľmi Sakura-chan! Myslím, že to už teraz chápem!"
"Žiaden problém Naruto."
Naruto mal na mysli ešte pár problémov, ktoré chcel vyriešiť. Odtrhol zrak od svojej úlohy a videl, že Sakura pracuje práve na tej svojej. "Um...Sakura-chan? M-môžem..."
"Čo ste so Sasukem-kun riešili, keď ťa pritlačil o stenu?"
"Ako som ti povedal Sakura-chan, o nič nešlo! Zabudni na to, ok? Mám to pod kontrolou."
"Naruto..."
"Jediné o čo mu ide je, aby ťa ranil, ale ja mu to nedovolím! A kvôli tomu chcem aby si naňho nechala, pretože ja nemôžem len tak stáť a pozerať sa ako trpíš Sakura-chan!"
Usmiala sa a tuho ho objala. "Arigato Naruto. Ale netrp kvôli mne. Ani ja sa nemôžem len prizerať ako trpíš."
Tak ho nechaj na pokoji pomyslel si Naruto.
"Sakura-chan, m-môžem ti niečo povedať?"
"Jasné. Čo to je?"
M-mal by som to vážne spraviť?
Chceš aby sa už konečne dozvedela čo k nej cítiš a čo si myslíš o tom bastardovi?
No, hej...už som jej to chcel povedať pred tým....ale čo keď-
Ak ti neopätuje city, tak jednoducho odíde.
Fuu nijak mi to nespríjemňuješ.
Sklapni a povedz jej to krpec.
"Sakura-chan, chcel by som ti povedať že-"
Ale Naruto bol prerušený Sakurinou mamou, Izumi Haruno, ktorá práve vošla do izby.
"Tu si Sakura! Nepočula si ma prichádzať?" spýtala sa. Obzrela sa po izbe a keď zbadala Naruta zreničky sa jej zúžili "Naruto"
"Oh hej mami. Nie, nepočula. Zahovorila som sa s Narutom."
Ok, dobre, ale vieš, že takto neskoro tu chlapca mať nemôžeš." Vyčítala jej. "Ak ho môžem považovať za chlapca." Pomyslela si sama pre seba.
"Hej hej. Naruto odprevadím ťa k dverám okej?" vstala a Naruto si začal baliť svoje veci. Keď ich mal zbalené pobrali sa k dverám, ale cestu im zablokovala Izumi.
"Myslím, že už dojde aj sám, Sakura." Vyprskla a zazrela na Naruta.
"Mami, ja-" prerušila ju mama ostrým pohľadom. "Fajn, Uvidíme sa v škole Naruto."
"Jasné, maj sa, Sakura-chan:"
Ty idiot! Mal si šancu! A DVAKRÁT!
JA VIE! JA VIEM! Bolo tu príliš prekážok...
Kyuubi si povzdychol Ty si vážne imbecil, vieš to?
Nasledujúci deň
Konečne zazvonilo na obed. Narutova najobľúbenejšia časť zo školy; mohol jesť ramen A sedieť vedľa Sakury.
Zazrel ju ako stojí pri skrinke. Rozhodol sa, že ju pozdraví. "Ahoj, Sakura-chan!"
"Hej Naruto." Otočila sa "Znova ramen?"
"Ako inak!" usmiala sa a potriasla hlavou. Schytila mu ruku a odtiahla ho k ich stolu.
"Sakura!" Ino a Hinata zakričali, zamávali im a rozbehli sa s obedmi v ruke k nim.
"Hej Naruto." Zašepkala Sakura, keď Hinata a Ino boli zažraté do dákej konverzácie.
"Hmmm?"
"Chcela som ti len povedať, že ďakujem..."
"Za čo?"
"Za to, že mi pomáhaš, za všetko... Necítim sa dobre keď všetko si znesieš ty a zaoberáš sa aj mojimi vecami."
"To je v poho! Mne to nevadí."
Usmiala sa a znova poďakovala. "Arigato."
"Hej vy dvaja!" prerušila ich Ino.
"Čo?" spýtali sa naraz.
"Vy tam máte rande či jete?"
Obidvaja sa začervenali a radšej začali jesť. Nikto si nevšimol Hinatinho deprimovaného výrazu.
"Dobe!" zakričal Sasuke "Čo som ti povedal o Sakure?!"
"Oh, ja veľmi dobre viem čo si mi povedal Sasuke." Uškrnul sa "Len som sa rozhodol ťa ignorovať."
"Chápem to! Pozri dal som ti už dosť upozornení, aby si sa od nej držal ďalej. Skúsil som to po dobrom, ale ako pozerám musím to spraviť po zlom!"
Sasuke dal päsťou Narutovi do brucha, čo nečakal. Utrel si malí pramienok krvi, ktorý mu vytekal z úst a zavrčal na chlapca pred ním.
"Spôsobil si Sakure, dosť bolesti a teraz za to zaplatíš!"
"Naruto!"
Sakura našla ležať chlapca na dvore. Podišla k nemu a slabo ním zatriasla. Neprebudil sa. Sakura potriasla zničene hlavou a ešte raz s ním zatriasla.
"Naruto, vstávaj!"
"Čo sa deje?" Spýtala sa Ino, keď k nej bežala spolu s Hinatou.
"J-ja neviem; pomáhala som Kakashimu-senseiovi s niečím a keď som šla domov, našla som ho tu v bezvedomí..."
"Č-čo ak to bol S-sasuke?" priplietla sa do rozhovoru Hinata.
"Neprekvapilo by ma to." Nahnevane odpovedala Sakura. "Vravela som mu nech kvôli mne netrpí!" zamumlala si už len pre seba.
"S-Sakura, si ok?"
"Hej, som... vy choďte domov, ja sa už oňho postarám..."
"Hej?"
"Jasné."
"Tak dobre. Ahoj Sakura!" pozdravila Hinata. "Naruto-kun..." pomyslela si "Miluješ ju?"
"Uvidíme sa billboardové obočie!"
Po Ininom a Hinatinom odchode, Sakura zodvihla Naruta a položila si jeho hlavu do lona. "Je tak bledý". Vyšetrila mu rany, ktoré neboli až tak vážne. Vtedy si všimla červené odtlačky od rúk okolo krku. Musel byť pridusený a upadnúť do bezvedomia, kvôli nedostatku kyslíka...Baka...
Pomaly zašla prstami do jeho blond vlasov a stratila sa v myšlienkach o nej, Narutovi a Sasukem.
Ako to mohol Sasuke spraviť? A ešte Narutovi! Tí dvaja si boli takí blízki, až do vtedy do kým Sasuke nedostal kopačky od frajerky...bože je to už ako večnosť, ani si nepamätám jej meno...jeden deň boli najlepšími priateľmi a teraz sú nepriatelia...Chcela by som vedieť čo chce Sasuke vlastne tým dosiahnuť....a želám si aby už Naruto kvôli mne netrpel!
"S-Sakura-chan!" ozval sa slabý hlas. Sakura sa strhla a pozrela sa dole na chlapca, ktorého mala v lone. Jej prsty boli ešte stále v jeho vlasoch.
"Čo sa ti stalo, Naruto? To ti spravil Sasuke?"
Naruto bol prekvapený, keď Sakura vynechala za jeho menom príponu -kun, odvrátil sa a prikývol "Viem, že si my povedala aby som kvôli tebe netrpel, ale ty nevieš, prečo to všetko robí a jediné čo chcem spraviť je ochrániť ťa." Vychŕlil zo seba naraz.
"To je dobré." Usmiala sa "ale vážne, nemusíš to pre mňa robiť!"
"Ale ja chcem, Sakura-chan."
Ja viem, Naruto....ja viem.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 monisska monisska | 21. srpna 2008 v 16:01 | Reagovat

super povídka. A mas moc hezkej novej blog

2 -nepoviem- -nepoviem- | 21. srpna 2008 v 17:48 | Reagovat

hezu dizajn a supa poviedka

3 Marketa Marketa | E-mail | 2. listopadu 2008 v 19:19 | Reagovat

kdy bede další díl???

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama