9. Minulosť

20. srpna 2008 v 21:30 |  Návrat Namikazeho
9. Minulosť
Sakura sedela v rovnakej miestnosti, v akej sa len pred chvíľou rozprával Naruto s Kyuubim. Oproti nej sedel Naruto s Kyuubim po boku a rozprával jej celí príbeh. Slnko sa predieralo cez okno, keď Naruto skončil. "Sakura-chan, dúfam, že si to pochopila.
Sakura len sedela v kresle, celá omráčená z toho, čo počula. Nevedela, aké ťažké bremeno so sebou nosí Naruto od narodenia; vždy sa čudovala, prečo ho všetci nenávidia. Ale teraz to dávalo zmysel. Naruto mal v sebe zapečateného Kyuubiho, ktorého doňho zapečatil jeho vlastný otec pri narodení. "Takže máš v sebe zapečatenú deväť chvostú líšku?" spýtala sa hlúpo Sakura.

"Nie, už viac nie. Súhlasil so mnou, že bude ako Pakkun a títo ostatný. Mám privolávací zvitok, preto ho môžem privolať hocikedy, keď ho budem potrebovať. Ale niekedy zostáva v našom svete aby si oddýchol. Budem chápať ak teraz odídeš a nebudeš už chcieť so mnou prehovoriť." Povedal Naruto a do očí sa mu drali slzy.
"Naruto, ja ťa nikdy neopustím. Zastavil si Kyuubiho. Ty si hrdina." Povedala Sakura a pohladila ho po líci.
"Nevieš si ani predstaviť, čo to pre mňa znamená Sakura-chan" šťastne povedal Naruto a oči mal plné sĺz " Dedinčania ma videli len ako Kyuubiho kontajner a nie ako osobu."
"Čo tým myslíš?" spýtala sa Sakura.
"Krpec, nechaj ma. Ja jej ukážem." Podišiel Kyuubi k Sakure a Naruto prikývol.
"Ukážeš mi čo?"
"Sakura mám schopnosť ukázať ti krpcove spomienky, uvidíš ako s ním zachádzali a ako vyrastal."
"Ok" prikývla Sakura keď jeden z Kyuubiho chvostov sa dotkol jej aj Narutovho čela. Zrazu sa Sakure nohy odlepili od zeme a cítila sa ako keby letela. Potom dopadla a ocitla sa na čudnom mieste. Bol tam ostnatý plot a dve postavy. Jeden blonďavý päť ročný chlapec a stará dáma. "Kde som?"
"Si v jednej z krpcových prvých spomienok, Sakura." Povedal Kyuubi, keď sa zjavil vedľa Sakury.
"Kde je Naruto?"
"Prepáč mi Sakura, ale nemôžem Naruto priviesť do jeho vlastných spomienok." Povedal a vrátil sa k tomu kde to vlastne sú. "Teraz sme v sirotinci, kde strávil Naruto prvých 5 rokov." Sakura sledovala ako malý Naruto podišiel k starej dáme.
"Prepáčte mi, ale prečo nemôžem jesť ako všetci ostatný?" spýtal sa chlapec a držal si brucho.
"Pretože démoni ako ty si nezaslúžia jesť!" zakričala žena a začala mlátiť Naruta drevenou palicou.
"Čo to robí? Všetko čo chcel bolo len jedlo!" kričala Sakura a zaťala päsť, keď sa malý Naruto schúlil do klbka aby sa ochránil pred palicou, ktorá ho teraz udierala tvrdšie a rýchlejšie.
"Vybíja si zlosť zo mňa na Narutovi." Vysvetlil Kyuubi. Miesto kde stáli sa pomaly rozmazávalo. " Sakura, čo si myslíš, prečo keď bol Naruto mladší a vždy jedol, tak jedol ako prasa?"
"Neviem." Povedala Sakura a stáli na inom mieste. Sedel tam Naruto a jedol niečo hnedé a ešte k tomu plesnivé. "Ako to môže jesť? Však je to celé splesnivené."
"To je jediné čo krpec dostal na jedenie v sirotinci. Keď bol mladší Sakura chceli aby umrel hladom."
"Takže preto stále jedol tak veľa. Pretože si pamätal aké je to umierať hladom ešte z čias, keď bol v sirotinci." Povedal Sakura, päsť sa jej chvela z hnevu a do očí sa jej nahrnuli slzy "a ja som ho stále nazývala prasaťom pre to ako je." Znova sa ocitli inde. Tentoraz videli 6 ročného Naruta, ako beží dolu ulicou. "Na čo sa teraz pozerám?" spýtala sa Sakura, pretože sa bála čo ešte uvidí.
"Dívaj sa." Povedal smutne Kyuubi, keď Naruto spadol na zem s kunaiom v nohe.
"Mám ho!" zakričal chlap a objavil sa vedľa Naruta aj so svojím gangom. Naruto sa začal plaziť preč.
"Prečo mi nedáte pokoj?" spýtal sa vyčerpaní Naruto a snažil sa odplaziť, ale skupinka ho obkľúčila.
"Ako keby si nevedel démon." Zakričala žena zo skupinky a všetci ho začali biť a kopať. Trvalo to len pár minút. Sakura sa cítila ako v horore. Bezmocne sa prizerala ako doňho kopú z celej sily, ako mu rozbili bradu a ako jeho celé telo bola samá modrina a rana.
"Prestaňte!" zakričala mladšia verzia ženy, s ktorou pracovala Sakura v nemocnici " Hogake nariadil aby žil, tak choďte domov."
"Vieš, že je démon a musí zomrieť." Zakričal na ňu muž, ktorý hodil Narutovi kunai do nohy.
"CHOĎŤE DOMOV!" zakričal ninja. Skupinka sa pobrala preč, ale ešte raz, dvakrát kopli Narutovi do rebier.
"Ďakujem bože, niekto mu predsa len pomohol." Vydýchla si Sakura, keď Naruto pomaly vstával zo zeme. Jednou rukou si držal rebrá a druhá celá polámaná len vedľa neho bezmocne visela.
"Ďakujem vám:" povedal Naruto a usmial sa na ženu. Zrazu niečo Naruta silno udrelo do tváre a odhodilo ho to do najbližšej steny. Sakura hľadela na tú ženu, ktorú poznala a s ktorou pracovala. Bola vždy tak láskavá, starala sa o choré deti a teraz videla ako sa dieťaťu, ktoré potrebuje lekársku pomoc otáča chrbtom.
"Nikdy viac na mňa nehovor ty špinavý démon. Nabudúce ich nechám aby ťa zabili." Povedala žena predtým než odišla. Naruto ležal bezmocne na zemi. Stena bola zafarbená krvou. Začalo pršať.
Sakura to už nevydržala po jej lícach sa začali kotúľať slzy "Prečo, prečo mu to robili? Však bol len dieťa!"
"Kvôli mne. Naruto bol takto bití skoro každý deň, až do vtedy, kým sa ako šesť ročný nestal ninjom." Povedal Kyuubi a Sakure sa rozšírili oči. Nebola schopná sa nato pozerať teraz. A on to mal celých šesť rokov.
"Nikto mu neukázal čo je to láska?" spýtala sa Sakura, dúfajúc, že má Naruto aj nejaké šťastné spomienky.
"Keď Naruto nastúpil na ninja akadémiu bola tu jedna osoba, ktorá mu ako prvá ukázala nejakú formu lásky." Povedal Kyuubi a z upršanej ulice sa premiestnili do slnkom zaliateho parku. Teraz tam videla sedem ročného Naruta, ako sedí pod stromom a pozerá na hrajúce sa deti. Zrazu k nemu podišlo malé dievča v klobúkom.
"Ahoj chceš sa hrať?" spýtalo sa dievčatko a Naruto sa na ňu celý šťastný pozrel.
"Pravdaže, ja som Naruto Uzumaki." Povedal Naruto a podal jej ruku.
"Ahoj ja som Sakura Haruno." Predstavilo sa dievča. Sakure sa pri tom mene rozšírili oči. To malé dievčatko bola vlastne ona. Takže ten klobúk znamená, že to bolo z čias, keď ju ešte stále všetci odstrkovali kvôli jej ružovým vlasom. "Páčia sa mi tvoje vlasy. Máš podobné ako moja kamarátka Ino."
"Prečo nosíš klobúk Sakura?" spýtal sa Naruto.
"Mám odporné vlasy, tak si ich skrývam."
"Môžem ich vidieť prosím." Prosíkal Naruto. Sakura si pomaly dala dole klobúk a odhalila svoje ružové vlasy. " Máš krásne vlasy. Hodia sa ti k očiam."
"Vážne si to myslíš?" spýtala sa Sakura a Naruto sa jej už chystal odpovedať.
"Sakura, kde si?" zakričala Sakurina mama a tým prerušila Naruta. Keď zbadala kde je v momente už stála vedľa Sakury a Naruta silne kopla do stromu.
"Mami, čo to robíš?" zakričala na ňu Sakura a rýchlo bežala k Narutovi "Si v poriadku Naruto?"
"Sakura hneď sa sem vráť!" okríkla ju mama a keď sa ani po tom Sakura nehýbala, zdrapila ju a odtiahla ju od Naruta. Zrazu sa obraz pred ňou začiernil.
"Sakura ty si bola prvá osoba, ktorá ukázala Narutovi, čo je to láska. Od toho dňa sa do teba zamiloval. Takže teraz vieš ako Naruto vyrastal. Kebyže mu vtedy neukážeš, že existujú aj dobrý ľudia, skončil by ako Gaara. Ako vraždiace monštrum." Povedal Kyuubi a Sakure sa rozostrilo pre očami. Sedela znova v Narutovom dome. Bez akéhokoľvek rozmýšľania sa naňho vrhla a začala plakať.
"Naruto prepáč mi to, ja som nevedela." Sakura si zaborila tvár do jeho hrude a on ju pohladil po vlasoch.
"To je ok Sakura-chan. Už sa nikdy s týmito vecami nebudeme zaoberať. Je to minulosť a hlavne je to už preč." Zašepkal Naruto do Sakurinho ucha. Ale zrazu sa strhol.
"Čo je?" spýtala sa Sakura a spolu s Kyuubim sa naňho pozreli.
"Zacítil som dym a počul dajaký rachot." Povedal Naruto a spolu so Sakurou rýchlo utekali k dverám. Otvoril dvere, pozrel sa smerom ku Konohe a uvidel tri obrovské hady, ako ničia všetko v dedine. Každý z hadov mal čelenku zvučnej.
"Sakura musíme ísť." Povedal Naruto. Vrátil sa späť do domu, schmatol výstroj a Kyuubi medzi tým zmizol v obláčiku dymu.
"Viem Naruto." Ozvala sa Sakura a zobrala si výstroj "Nie Juno, ty zostaneš tu." Malé líšča sa na ňu smutne pozrelo.
"Si pripravená?" spýtal sa Naruto.
"Hej, ale bude to trvať, kým sa dostaneme cez celú dedinu."
"Nie nebude, Sakura objím ma a pevne ma drž." Povedal Naruto a Sakura sa naňho vystrašene pozrela "Ver mi viem čo robím." Pomaly Sakura spravila čo jej Naruto prikázal. O sekundu pozdejšie cítila ako sa jej nohy odlepili od zeme a oni ako keby leteli. Keď si bola istá, že stojí na pevnej zemi, otvorila oči a uvidela, že stoja pred nemocnicou.
"Ako sme sa sem tak rýchlo dostali?" spýtala sa udivene Sakura a pustila sa Naruta.
"Rodinné jutsu. Prepáč Sakura, ale musím ísť." Bez ďalšieho rozmýšľania Sakura pobozkala Naruta na líce.
"Len sa vráť živý a v jednom kuse." Povedala Sakura s úsmevom a odkráčala rýchlo preč. Naruto tam stál ako oparený a držal si miesto, kde ho pobozkala Sakura. Po chvíli sa prebudil, usmial sa a zmizol v záblesku svetla.
dalsi diel: Súboj
zdroj: FanFiction.net
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama