Valentín (1/2)

21. srpna 2008 v 20:20 |  Valentín
Valentín
V Konohe bol krásny deň. Zima bola u konca a jar sa blížila. Rovnako ako Valentín. Každý rok sa v Konohe usporiadal Valentínsky festival. Dekorácie boli po celej dedine; ružové, biele a červené srdiečka spolu s Amorami držiaci luk, šíp a s úsmevom na tváry. Bolo tam všetko na čo si ohľadom dekorácie môžete spomenúť. V každom výklade sa na okoloidúcich upozorňovali balóny, valentínske čokolády, bonboniéry, sošky, plyšáky s výrazok nevinných šteniatok, držiace srdiečka s nápismi ako "Milujem Ťa" alebo "Buď moja valentínka". Kytice ruží, tulipánov, nezábudiek, sedmokrások a veľa iných kvetov bolo naaranžovaných, obalených farebným baliacim papierom a z každej kytice vyselo srdiečko, na ktoré sa upla valentínska kartička podľa výberu.

"Láska je vo vzduchu." jedna z vecí. Ale na čo sa najviac ľudia tešili, bol Valentínsky Ples; čas tancovania, šou zinscenované trénovanými ninjami a šou schopností, na ktorej ninjovia ukazujú rôzne štýli jutsu.
Tanečný parket už bol pripravený a plný dekorácii. Už len ostávali stoly, lampy na parket, transparenty a stuhy. Neji, Shikamaru, Choji, Lee a Naruto pomáhali z lampami. Každú postavili zvlášť od druhej a vztíčili ich.
"Tu je všetko." povedal Choji
"Teraz musíme na nich dať ešte zrkadlá." povedal Lee. (no neviem ako sa to volá ale to čo býva na tých veľkých lampách/reflektoroch okolo žiarovky)
"Bolo by to ľahšie, kebyže sme to tam dali predtým, ako sme ich postavili." povedla otrávene Shikamaru.
"Čo keby som vyliezol na vrch lampy a vy by ste mi ich podali." navrhol Naruto.
"To zabere večnosť." namietol Neji.
"Nie nezabere." uškrnul sa Naruto. vyskočil na vrch najbližšej lampy, ovinul si jemne nohy okolo nej a prekrížil prsty. "Kage Bunshin no Jutsu." oblak dymu zaplnil každú lampu a následne sa na nej zjavili Narutov klon. "Chápeš Neji? Len nám to podajte a hneď s tým budeme hotoví."
"Dobrý plán Naruto." povedal Lee a vztýčil palec ako gesto. (nem ten v stredexD)
"Len ich nerozbi." zakričal mu Shikamaru.
"Oh, neboj Shikamaru."
"Môžeme si pohnúť?" spýtal sa Choji. "Som hladný."
"No tak dobre, pome nato." povedal Neji. Každý si zobral zrkadlo a postupne sa dostal nadosah Naruta, podal mu ho a on sa ho tam snažil nainštalovať. O chvíľu už bolo dokončených sedem z ôsmych.
"Prihraj mi to Shikamaru."
"Už to ide Naruto." povedal a hodil ho Narutovi. Zrkadlo preletelo ponad Narutovu hlavu a vzďalovalo sa jeho dosahu.
"Oh, do riti." zahrešil Choji. nedosiahol na to ani jeho rukami. Naruto si rýchlo dal dole jeho modrú košelu a chcel ju použiť ako sieť, ale keď už skoro zrkadlo mal, lampa sa začala nakláňať a stratila rovnováhu.
"Whoa, chalani." zakričal Naruto. Keď už hrozilo, že lampa spadne, Neji a Shikamaru rýchlo schytili spodok lampy a zapreli sa o ňu, zatiaľ čo Naruto sa to snažil vyrovnať hore. Naruto sa ešte posledný krát pokúsil chytiť zrkadlo, čo sa mu podarilo. Rýchlo ho nasadil na lampu a zoskočil dole.
"Díki chalani." poďakoval Naruto.
"Dobrá práca." pochválil ich Iruka a obdivoval ich prácu "Pekne porobené."
"Ďakujeme Iruka-sensei." usmial sa Lee.
"Vyzerá to tak, že to bude najlepší ples, aký sme kedy mali. Keď dokončíte s transprentmi, príďte za mnou. Mám pre vás ešte niečo na prácu."
"Áno pane." povedali naraz ninjovia.
"Dobre si to chytil Naruto." potľapkal ho po pleci Neji.
"Díky Neji."
"No obleč si tú tvoju blúzu a vrhneme sa na tie transparenty." usmial sa naňho Shikamaru.
"Veľmi smiešne."
xxx
Sakura, Ino a TenTen pomáhali s pripravovaním stolov. Už mali poukladané obrusi. Práve ukladali na stôl taniere a príbory.
"Baby máte nejaké plány na Valentína?" spýtala sa TenTen.
"Ja musím pomáhať rodičom v obchode. Valentín je jeden z dní, kedy sa najviac predá kvetok." vzdychla Ino.
"A čo ty Sakura?" Sakura neodpovedala "Sakura?"
Pozrela sa na TenTen a Ino.
"Uh, čo?"
"Si v poriadku?" spýtala sa TenTen.
"Hej, si trochu mimo." strachovala sa Ino.
"Prepáčte. Čo ste sa pýtali?"
"Že čo si plánuješ na Valentín?" zopakovala otázku Ino.
"Nič. Zháňam si teraz apartmán, tak to mi zabere zvyšné dni."
"Prečo si zháňaš apartmán? Nebývaš so svojimi rodičmi?" spýtala sa TenTen.
"Hej, ale od Chuuninskej skúšky, sa o mňa nenormálne strachujú, či už idem na misiu alebo len tréning. Chcem mať teraz od nich na čas kľud a dokázať im,že sa viem o seba postarať."
"Potrebuješ pomoc?" spýtala sa Ino.
"Nie, ale ďakujem Ino. Myslím, že som už jeden našla."
"Ako vám to ide dievčata?" podišiel k ich stolu Kakashi.
"Skvele, Kakashi-sensei." odpovedala TenTen.
"Dobre počuť. Inak Sakura, tvoji rodičia ti odkazujú, že čím skôr máš byť doma."
"Dobre." vzdychla si Sakura "Len to tu dokončím a idem."
"Dám im vedieť."
"Ďakujem Kakashi-sensei." Kakashi prikívol a odišiel.
"Sakura, prečo nejdeš teraz? My to tu dokončíme." ponúkla jej Ino.
"Myslíš to vážne?" spýtala sa Sakura, ale tá myšlienka sa jej vôbec nepáčila "Dokončím to s vami."
"To je v poriadku, Sakura. Aj tak sme už skoro hotové." odhovárala ju TenTen.
"Tak dobre. Uvidíme sa zajtra." Zakívala im sakura a pobrala sa k východu cez tanečný parket. Keď práve išla okolo jednej lampy na hlavu jej dopadla stuha a mašla. "Čo do..?"
"Čo to tu robíš Naruto?" spýtala sa Sakura.
"Pokúšam sa zaviazať tieto transparenty s tymito stuhami, ale už ma z toho bolí celí chrbát." povedal Naruto. Sakura sa zasmiala.
"Nevšimla som si. Myslím, že budeš potrebovať toto."
"Ďakujem." Sakura podala Narutovi stuhu a mašľu. Naruto ich zobral a konečne sa mu podarilo upevniť transaprent. "Finito." Naruto zoskočil na zem k Sakure.
"Inak ako sa máš Sakura?" spýtal sa Naruto.
"V pohode. Idem ja domov, skôr ako moji rodičia vybuchnú od strachu."
"Nevadilo by ti, kebyže ťa odprevadím? Vyzeráš, že potrebuješ spoločnosť."
"Nie, ale ďakujem Naruto. Uvidíme sa zajtra."
"Okay Sakura. Uvidíme sa." Sakura prikývla a pokračovala v ceste. Naruto ju nechcel do ničoho tlačiť. Keď chce byť sama, zmieri sa s tým. Zatiaľ čo pomáhal ostatným, nemohol si pomôcť, ale všimol si Sakurinho výrazu. Ten istý výraz postrehli aj TenTen s Ino. Prípravy boli dokončené a všetko bolo pripravené na slávnosti. Pozdejšie, v ten deň, ako Naruto kráčal ulicou, uvidel Sakuru, ako vychádza z budovy a študuje papier v jej ruke. Rýchlo skočil do uličky a čakal kým Sakura prejde okolo.
"Je tam päť izieb." hovorila si sama pre seba Sakura a prešla okolo uličky "Mohla by som si jednu izbu zobrať, ak by sa naskytla príležitosť. No dúfajme, že zajtra budem mať viac šťastia." Naruto vystrčil von hlavu, zaujímajúc čo Sakura myslela tými izbami.
Nad nimi práve boli dvaja muži, ktorý natierali voľný billboard valentínskym motívom. Ako si odložili štetce a začali spúšťať dolu lešenie, lano sa začalo trhať. Keď sa spustili do stretu budovy, lano na jednej strane sa roztrhlo. Na druhú stranu sa tým vyvinulo viac námahy, a druhé lano sa začalo pomaly trhať. Maliary rýchlo zoskočili na najbližší balkón. V tom momente sa celé lešenie rútilo dolu.
"Dávajte tam dole pozor!" zakričali maliari. Sakura ich krik nepočula a kráčala ďalej. Keď už bolo lešenie len kúsok od Sakuri, niečo ju schytilo a zvalilo na zem. Nič nevidela, len počula obrovský rachot lešenia, roztiešteného o zem. Zo zeme sa zdvihol oblak prachu a po chodníku sa rozprskla farba. Sakura sa rozkašľala. Vedľa nej, ale počula ešte aj kašeľ niekoho iného. Odohnala od seba posledný oblak prachu a otvorila oči. Vedľa nej kľačal Naruto.
"Si v pohode?" spýtal sa a ponúkol jej ruku.
"Hej, je mi fajn." odpovedala a Naruto jej pomohol postaviť sa "Čo sa stalo?"
"Skoro ťa zavalilo lešenie." sakura sa pozrela na miesto kde stála a uvidela rozbité lešenie a rozprsknutú farbu.
"Ježiši."
"Sakura, si váýne v poriadku? Neuraz sa, ale ešte som ťa takto mimo nevidel."
"Prepáč, Naruto, ja len...behá mi veľa vecí po rozume. Budem v poho keďsa trochu vyspím. Uvidíme sa zajtra." Keď už bola Sakura na odchode, Naruto sa zhlboka nadýchol a pozbieral všetku odvahu.
"Uh, Sakura?" začal. Sakura sa otočila "Myslím, že tentokrát, by som ťa mohol odprevadiť domov."
"Nemusíš Naruto."
"Ja...ja mohol by som, Sakura. Ja sa len chcem ujistiť, že tam dojdeš v jednom kuse."
"Dobre." súhlasila. Naruto si dal pozor, aby nebol blízko Sakuri a nechal jej priestor. Lampy sa postupne jedna po druhej rozsvecovali. Počas cesty ich obklopovalo ticho, ale po čase nadviazali konverzáciu.
"Hey, Naruto?"
"Áno?"
"Ideš...na festival?"
"Nemôžem. Sľúbil som Irukovi-sensei, že mu pomôžem, aby bolo všetko v poriadku. A čo ty?"
"Sľúbila som mojim rodičom, že pôjdem s nimi na festival a stretneme sa potom na plese."
"Znie to zábavne. Sakura, nechcem vyzvedať, alebo tak, ale niechceš mi o niečom povedať?"
"Ako o čom?"
"Dneska, som si nemohol poomôcť, ale opstrehol som, že si vyzerala trochu...skleslá, ako keby ťa niečo trápilo."
"To nič nieje. Ja len, že mi behajú po rozume rôzne veci, čo musím porobiť."
"Nepotrebuješ pomoc?"
"Nie, budem v poho."
"Okay." o 30 minút, dorazili k Sakurinmu domu.
"Ďakujem ti za odprevadenie, Naruto. Cením si to."
"Hocikedy Sakura." Vchodové dvere sa otvorili a stála tam Sakurina mama.
"Sakura, kde si bola? Máš predstavu koľko je hodín?"
"Mami." povedala Sakura a líca sa jej sfarbili jemne na ružovo.
"Dobrí pani haruno." pozdravil sa slušne Naruto, ale ona neodpovedala.
"Sakura, už aj poď dnu."
"Ale mami..."
"Povedala som už aj, mladá slečna." Sakura sa pozrela na Naruta.
"Prepáč."
"To je okay Sakura. Uvidíme sa zajtra." usmial sa na Sakuru a ona mu to oplatila. Ako kráčala dnu, Naruto uvidel ako pani Haruno venovala opovrhujúci ophľad. Zavrela dvere a zamkla. Nedával tomu, žiadnu pozornosť. Stále myslel na Sakuru.
"Viem, že nie je niečo so Sakurou v poriadku, ale prečo mi to nepovie?" pýtal sa sám seba "Musím ju rešpektovať a netlačiť ju do toho. Kebyže je niečo čím ju môžem rozveseliť." prešiel popri zlatníctva, keď zrazu ho niečo upútalo. Vo výklade bol strieborný prívesok v tvare srdca s malým zeleným smaradom v strede. Prívesok ležal na malom ružovom vankúšiku. Vedľa neho, ležal podobný prívesok, ale s modrým zafírovým drahokamom. Naruto vošiel do obchodu a pristúpil k výkladu.
"Prepáčte?" upozornil na seba predavačku.
"Dobrý večer, ako vám môžem pomôcť?" spýtala sa predavačka.
"Bol som zvedavý, či by som si mohol pozrieť ten prívesok, čo máte vo výklade. Ten s tým smaragdovým kameňom."
"Pravdaže." predavačka vybrala prívesok z výkladu a podala ho Narutovi. Opatrne ho zobral do ruky a otvoril. Na pravej strane bolo miesto na obrázok a na ľavej boli napísane dve slová.
"Niekto špeciálny"
"Perfektné." pomyslel si Naruto a podal prívesok späť predavačke. "Arigato."
"Aj inokedy." usmiala sa a položila ho naspäť do výkladu.
"Viem, že ten prívesok by Sakuru rozveselil, ale tá cena..." hvizdol prekvapene Naruto. Siahol po peňaženke a skontroloval, koľko má peňazý. "Mám len tretinu z tej ceny." vrátil ju späť do vrecka a zkrížil ruky za hlavu. "No mám ešte pár dní. Popýtam sa po nejakých prácach a hádam si stihnem toľko zarobiť do valentína." Naruto potriasol hlavou.
"Kúpim ten prívesok pre Sakuru. Viem, že ju to rozveselí." usmial sa.
Nasledujúci deň vstal Naruto zavčasu. Rýchlo sa obliekol, umyl a trielil do kancelárie, kde mohol nájsť nejakú prácu. Väčšina bola na úrovni Genina, ale bolo tam aj zopár pre Chuninov. Na papier si rozpísal všetky a zoradil od Geninskej až po Chuninsku. Začal od najľahších, čiže Geninskych. Väčšina z nich bola pomáhanie ľuďom s dekoráciami a doručovanie. Po nekonečnom rade Geninískych prác bola jedna z posledných doručenie 5kg hnojiva do kvetinárstva.
Ino strávila celý deň za pokladňou a pomáhala rodičom v kvetinárstve. Každou hodinou ďakovala, že je tam čím ďalej, tým menej ľudí.
"Nech sa páči." povedala Ino a podala poslednému zákazníkovy jeho výdavok, bloček a kyticu ruží. "Šťastného Valentína."
"Aj vám." zaželal zákazník a vyšiel von. Keď sa za ním zavrely dvere z úľavou si vydýchla, ale hneď na to to vystriedalo zafňukanie, pretože do obchodu vstúpila iná osoba.
"Špeciálna donáška pre Yamanaka Kvetinárstvo." povedal priateľský hlas. Ino otočila hlavu a uvidela ako dnu vchádza Naruto a cez ľavé plece má prehodené vrece.
"Naruto?" spýtala sa z vyjaveným výrazom na tvári "Čo tu robíš?"
"Pani Kazumi povedala, že tvoja mama si objednala nejaké špeciálne hnojivo, tak to potrebovala odniesť." umsial sa na Ino "Je tu niekde miesto, kde by som to mohol zložiť?"
"Hej, vzadu. Poď za mnou." Naruto nasledoval Ino do zeleného domu, kde rástli všetky kvety. "Môžeš to dať sem." Naruto si zložil vrece z pleca, položil ho na zem a sadol si na osattné vrecia s hnojivom "Ďakujem Naruto."
"Hocikedy. Hey, uh, Ino, môžem... môžem sa ťa niečo opýtať?" Ino mu venovala zvedavý pohľad.
"Ohľadom čoho?"
"Ohľadom...Sakury."
"A čo?"
"No, aké...aké ste si blízke?"
"Dosť. Prečo?"
"Všimla si si, že poslednú dobu je...iná ako predtým? Ako keby to nebola ona."
"Všimla, ale prečo ťa to trápi?"
"Pretože si myslím, že ju niečo trápi a nepovie mi čo, tak som si myslel...čo by sa stalo keby si mi.."
"Prečo si myslíš, že ti to poviem, keď ti to nepovedala ona?"
"Sakura je moja kamarátka, tak ako tvoja, Ino. A pretože včera ju skoro zavalilo lešenie a ona si to ani nevšimla."
"Je v poriadku?" spýtala sa vystrašene.
"Je v pohode. No a kvôli tejto nehode sa o ňu bojím. Pýtam sa teba, Ino, prosím. Vieš čo ju trápi?" Ino najskôr neodpovedala. Zvesila hlavu a vzdychla. Ruky si prekríťila okolo pása a pozrela sa Narutovi do očí.
"Sakura mne a TenTen toho veľa nepovedala. Len to, že pár dní strávy hľadaním si nejakého apartmánu."
"Apartmánu?"
"Hej. Vravela, že jeden našla, ale keď som jej rano volala, povedala mi, že už je obsadený."
"To vystveľuje, prečo bola včera večer taká smutná."
pomyslel si Naruto "Vravela ešte niečo?"
"Len to, že si chce nájsť nejaké voľné izby v centre Konohy, ale neni si istá, čo sa jej ich podarí dostať."
"Prečo Sakura hľadá apartmány?"
"Povedala, že jej rodičia ju od Chuninskej skúšky prehnane ochraňujú. Chce od ních na čas odísť a dokázať im, že sa vie o seba postarať sama. To je všetko čo nám povedala." Naruto si vzdychol a poškrabal sa na hlave.
"Ďakujem ti Ino. Vážne si to cením."
"Nemáš zač." povedala Ino. Naruto kývol smerom k Ino a odišiel. Po tom čo si všetky donáškové práce vyškrtol, ostali len Chuninske. Prvá z nich bola na východnej strane dediny. Domáci pán potreboval vysťahovať všetok starý nábytok von z budovi a k tomu ešte upratovanie. Naruto sa pobral k miestu najrýchlejšie ako len mohol. Po desiatich minútach hľadania na východnej strane, sa mu danú adresu podarilo nájsť. Na jeho prekvapenie to bol hotel.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama